Changes

Although not explicitly mentioning the Socratic principle, [[Richard Feynman]] effectually comments that the reluctance to adopt it and an effort to replace it with [[prejudice]] in case of a so called unique position of [[Earth]] in the [[universe]] stems barely from [[embarrassment]] and not [[exact sciences|scientific rigor]]: ''"I suspect that '''the assumption of uniformity''' of the universe reflects a [[prejudice]] born of a sequence of overthrows of [[geocentric]] ideas...It would be embarrassing to find, after stating that we live in an ordinary [[planet]] about an ordinary [[star]] in an ordinary [[galaxy]], that our place in the universe is extraordinary...to avoid embarrassment we cling to the hypothesis of uniformity"''<ref name="Feynman">{{cite book |title=Feynman Lectures on Gravitation |author=Richard Phillips Feynman et al. |publisher=Westview Press |year=2002 |page=166 |isbn=978-0813-340388 |url=http://books.google.com/books?id=jL9reHGIcMgC&dq=Feynman+lectures+on+gravitation&source=bl&ots=_nuGcNOn2_&sig=VyTgUmNcfeCOiwisdwoTEgKK9og&hl=en&sa=X&ei=gaYyUMHwIcfP4QTm5YD4Ag&redir_esc=y}}</ref>. Slovak mathematician Adam Roman maintains that scientists should base their research on starting point where except verifiable [[fact]]s no biased ''[[a priori]]'' assumptions are made. Furthermore, scientists should bear the [[burden of proof]] in any case of [[reductionism|reducing]] the set of [[explanation in science|explanatory]] possibilities. Narrowing down options requires [[Scientific evidence|proof]] from one who argues that this narrowing (such as ''"the theory postulates homogeneity"''; ''a favoured position...is intolerable''; ''"we cling to the hypothesis of uniformity"'') should take place.<ref>{{cite web |title=Kto má pravdu dokazovať? (Who should bear the burden of proof)|author=Adam Roman|date=November 1, 2001|accessdate=June 7, 2013|url=http://adam.humanisti.sk/?p=31|language=Slovak|quote=Ľudia pravdu iba zisťujú a dokazujú (ak sa im to darí). Isteže, pri objavení neočakávanej pravdy je bremeno dôkazu na nich: keď donedávna ani len nevedeli, čo je pravda, a teraz to zistili, s radosťou to oznámia celému svetu. Vedci k objavenej pravde radi pripoja aj dôkaz, aby im druhí rozumeli (a uverili, lenže to je už druhoradé: ak rozumieme, môžeme veriť). Ten, kto novú, doteraz nepoznanú pravdu objavil, ju rád a bez mučenia aj dokáže. ...Z toho všetkého už začína čitateľ tušiť, kto je povinný pravdu dokazovať: každý, kto ju odhalil, vychádzajúc z predpokladov, ktoré okrem každým overiteľných faktov nič a priori nepredpokladali. ...A máme tu druhé kritérium pre to, kto má znášať bremeno dôkazu: ten, kto tvrdí, že sa deje jedna z mnohých (apriórne rovnako pravdepodobných!) možností. Ak by niekto tvrdil, že mu pri hode kockou vypadne stále číslo šesť, tvrdil by, že sa uskutoční iba jedna zo šiestich možností a mal by preto dokázať, prečo akurát vypadne jedno číslo a nikdy nie ostatných päť. Pochopili ste? Zúženie možností si vyžaduje dôkaz od toho, kto tvrdí, že k tomu zúženiu dôjde. Ten, kto tvrdí, že môže vypadnúť hocaké číslo, nič dokazovať nemusí, lebo jeho tvrdenie nezavrhuje žiadne možnosti. Napríklad Pytagorova veta sa dokazuje preto, lebo tvrdí, že súčet plôch štvorcov nad odvesnami nie je hocaká plocha, ale akurát plocha štvorca nad preponou. Pytagorova veta, ako každé slušné matematické tvrdenie, zužuje apriórne možnosti, a preto sa musí dokázať. Každé pravdivé tvrdenie je zaujímavé práve preto, že zužuje možnosti. Poznávanie sveta stojí na tom, že vieme čo nie je možné. Pre malé dieťa je možné všetko, svet (rozumného) dospelého je už chudobnejší na možnosti.}}</ref> An [[argument]] where ''a priori'' assumptions (cf. "a... must be avoided at all costs... Therefore, we accept ..., and assume that ...") are masquerading as [[proof|evidence]] for making [[conclusion]]s (''"the universe must be pretty much alike everywhere and in all directions"'') is in effect a form of [[circular reasoning]].<ref>{{cite book